Filip Polc dokazuje, že fenomenální světový sjezdař může vyrůst i v našich středoevropských končinách. Phodlně se posaďte, dlouhé čtení ve Filipově mateřštině začíná…
Bikemagazin.sk:>> Austrália…
Filip Polc:>> Austrália bolo niečo úplne nové pre mňa, pretože každý rok som v zime len premýšlal nad tým, že aby som sa vyrovnal konkurencii, treba jazdiť na bajku celý rok. Najazdiť aj nejaké preteky, napojiť to rovno na novú sezónu, ktorá začína v Európe niekedy v apríli-máji. Takúto ideu som mal už dlhšie len nikdy som sa k tomu neodhodlal, tak som rád že sa nám to podarilo dotiahnuť a naplnil sa mi aj taký môj sen.

Najväčšia konkurencia aktuálne sú Austrálčania. Majú tam dobré trate. Bol to super tréning, veľa sme sa nacestovali. Najazdili sme hádam 15000 kilometrov. Stále sme sa niekam presúvali. Ale už len to že som bol v teple a mohol som jazdiť bol veľký prínos a cítil som to hneď aj na začiatku sezóny. Nebol som strnulý ale bol som v pohode.
85% pretekov čo som tam jazdil bolo na totálnom prachu, takže úplne nové skúsenosti. U nás to nie je, a pokiaľ človek nejde napríklad do Ameriky, tak nemá šancu si na takých tratiach zajazdiť.

Bikemagazin.sk:>> Sveťák…
Filip Polc:>> Ako sme sa vrátili z Ameriky, sveťák začínal hneď potom nejako. Prvé bolo Vigo, to boli podobné podmienky ako som jazdil cez zimu. Jazdilo sa mi dobre a so Samom čo sme boli spolu v tíme, sme jazdili skoro rovnako, sme sa naháňali… niektoré pasáže jazdil lepšie on, niektoré ja. Tá úroveň bola podobná, ukázalo sa to aj v kvalifikácii kde sme boli hneď po sebe. Škoda že táto sezóna inak bola dosť o počasí. Kvalifikácia za sucha a počas pretekov začalo pršať.
Vo Vigu som dostal k dažďu aj defekt, takže vlastne prvý sveťák som zajazdil oničom. V Lisabone na schodoch som to zlepšil dosť a skončil som tretí, takže tam som sa dosť tešil, aj keď Steve nam nasekal nejaké dve sekundy.

Bikemagazin.sk:>> Gravity-Group…
Filip Polc:>> Tým že už to nebolo prvý rok čo fungoval sme sa posunuli ďalej. Mali sme viac skúseností z cestovania, vedeli sme svoju prácu lepšie skĺbiť a boli sme zohranejší. Začiatok bol veľmi pohodový, neboli žiadne zbytočné stresy. Fakt je že sa dosť zlepšili podmienky oproti prvému roku. Vtedy sme sa dohadovali čo a ako má byť pripravený bicykel, alebo to nebolo načas… Teraz to už bolo v pohode, mali sme aj nového mechanika, ktorý je veľmi dobrý.
Mohli sme sa sústrediť iba na to jazdenie čo bolo dobre. Nemuseli sme riešiť v akom stave je bajk alebo kontrolovať mechanika či ti nastavil všetko tak ako bolo predtým… A premietlo sa to aj do pohody na bajku.

Bikemagazin.sk:>> Konkurencia…
Filip Polc:>> Minulý rok nebol až tak strašne prestupovým, tak väčšina jazdila v tých istých tímoch. Najväčší rozdiel, čo by som porovnal voči Slovensku je hlavne v tom, že aj chalani zo svetovej top triedy spolu trénujú na rôznych tratiach, radia si stopy, debatujú čo je kde výhodnejšie… Dobre vedia, kto je ako pripravený na sezónu a v konečnom dôsledku je to aj o fyzickej pripravenosti. Stále vedia, kto je ako na tom.
Tie vzťahy sú tam oveľa, oveľa lepšie ako tu na Slovensku, kde pár ľudí je konkurencia a boja sa aby niekto iný nevidel kadiaľ kto ide. Vonku je to oveľa otvorenejšie. Ak niekto skočí nejaký skok ako prvý, tak to hneď rýchlo rozšíri. Nie je tam taká extrémna rivalita, je to dosť priateľské.

Ak napríklad Sam Hill ide nejakú úplne inú, pre všetkých nelogickú stopu, tak sa nad tým nikto ani nepozastavuje. Proste každý si ide svoje, má svoj štýl a vyhovuje mu niečo iné. Ale neplatí to že všetci sú takí. Nájdu sa aj takí čo nemajú radi ak niekto ide za nimi, radšej zastavia a nechcú aby ich niekto videl kadiaľ idú. Ale to sú skôr výnimky. Vo finálke sa aj tak všetci koncentrujú presne na svoje a ukáže sa v cieli kto je lepší.

Bikemagazin.sk:>> Exotika…
Filip Polc:>> Čo sa týka sveťáka, ten bol len pozmenený. Nebolo to ako rok predtým keď sme boli napríklad v Brazílii… to bolo peklo. Tam to bolo úplne netradičné.
Jazdilo sa v dažďovom pralese, iný podklad, iná hlina, iné stromy, vlhkosť… bol to veľký zážitok.
Sveťák bol viacmenej taký štandardný. Nová vec čo bola… to bolo Champéry. Najstrmšia trať v histórii. Veľa aj skúsených ľudí stále padalo… Preteky som pokazil, z časti som pohorel aj psychicky. Možno tým že sa mi tá trať vôbec nepáčila, nevedel som sa adaptovať a preniesť cez to.

V kvalifikácii asi 200 metrov po štarte som urobil hneď prvú chybu ktorá ma rozhodila. Riadítka som chytil do siete a hneď som aj spadol. Potom som sa snažil ísť dole v pohode, ale ma to motalo kade chcelo. To bola exotika čo sa týka hardcore. Keď si spadol niekde na esíčkach a nebola tam sieť tak si sa zastavil až v poslednej zákrute. V kvalifikácii som tak spadol.
V esíčku, padal som nekontrolovane asi 20 sekúnd, prebral som sa tým že som si pálil ruku o kotúč. Ani som nevedel kde je sever, že čo sa deje… Vo 4X som bol tretí, takže som sa z toho trochu psychicky vytiahol, takže to nebol najhorší víkend.
Ostatné lokality sveťáka boli také normálne. Maribor je perfektný kopec, boli sme tam jazdiť už aj predtým. Je to skvelé miesto, pre nás Slovákov blízke, je tam asi 6 tratí zjazdových. Fakt že organizačne to tam na pohári nebolo až tak dobre zvládnuté, ale ľudia si chválili.

Čo bolo iné… po sezóne som to hneď nezabalil ale vycestoval som ešte do Ekvádoru na 3 týždne, kde som išiel dva preteky.
Zjazd bol hustý, začínalo sa to asi na 4000 metrov nad morom, čo nebolo ani na vrchu kopca, pekná a úplne iná trať. Miestami to šlo po chodníkoch od kráv, rôzne stopy… si musel preskakovať z jarku do jarku, pritom si pamätať ktorý je kde ten tvoj, lebo mnohé končili slepo a muselo sa z nich brutálne vyskakovať. Sopečný prach, čo je niečo medzi múkou a pieskom… to je skoro ako na ľade, šmýkalo sa, vynášalo to…

Úplne iná atmosféra, južná Amerika, sranda… sme sa vyvážali hore na jeepoch jazdiť. Prvý krát som sa dostal do 4000 metrov, si dvakrát zašlapal a už si dýchal ako po päťminútovom zjazde. Úplne nezvyk.
Ekvádor som zavŕšil mestkým závodom, ľahká odroda Lisabonu. Bola to kombinácia schodov, išlo sa aj po tráve, umelé skoky, klopenky. Hlavne atmosféra… ľudia to žrali… aj jazdci. Pripomenulo mi to trochu Slovensko, myslím tak že kopa chalanov, rôzne kategórie, ale iba pár z nich vedeli dobre jazdiť a vedeli to ukázať.

Bikemagazin.sk:>> Megaavalanche…
Filip Polc:>> Na Megaavalanche som dostal pozvánku, takže som bol z Ekvádoru doma asi týždeň. Na Reunione som už rok predtým bol. Šlo sa tam v decembri, takže som tam oslávil aj Mikuláša. Bol to asi najťažší závod aký som absolvoval.
Viac ako 50 minútový zjazd, priemerný tep som mal 184. Úplné peklo, v najväčšom prachu, lebo tam pršalo ani neviem kedy naposledy. Asi najviac vyčerpávajúci pretek. Minulý rok keď som tam bol, tak som si hovoril že sa tam už nikdy v živote nevrátim, ale potom to opadlo a šiel som zase.

V kvalde som mal defekt takže som vo finále mal ísť v poslednej lajne. Našťastie pozvaní elite jazdci mali výhodu a tak som nebol v úplne poslednej lajne ale štartoval som asi z 50-60tej pozície. Skončil som ale šiesty, čo bolo super. Ale to som tam fakt položil život.
Sezónu som teda ukončil v teple, stala sa mi tam ale napokon malá príhoda, kedy som si šiel s chalanmi zajazdiť len v kokoske. Samozrejme som zalomil pri zjazde zo sopky a dostal som asi štyri štichy na líce a dva na obočie. Ďalšie dni som už len preležal na pláži a šiel som domov.

Bikemagazin.sk:>> Reprezentácia…
Filip Polc:>> No… tri eventy. Majstrovstvá európy, majstrovstvá sveta a Maribor. Európa bola úplne netradičná lokácia - Grécko. Sme si nevedeli predstaviť že čo tam môže byť. A aj to tak vyzeralo.
Organizačne nič moc, trať na 4X nestála za nič. Zjazd nebol tiež nejaká extra dávka, celkom jednoduchá trať. Nestálo to za veľa. Zišla sa tam ale dobrá konkurencia, takže bolo treba ukázať sa aj na takej trati. Prach, skaly, šlapavé, krátke…

Vyhral som tuším kvaldu a do finále som šiel v pohode, poznal som trať, vedel som kde čo môžem. Chcel som zlepšiť čas, celá jazda mi vychádzala úplne luxusne, až v jednej zákrute, kúsok pred cieľom som neskoro pribrzil, v točke som zadným kolesom v prachu chytil nejakú skalu ktorá ma hodila asi meter zo stopy. To ma vyhodilo, kým som sa dostal naspäť tak som stratil kopu času. Celý závod som prehral asi o 1,5 sekundy a skončil som až štvrtý. Bolo to nakoniec teda sklamanie.
4X trať bola o ničom, žiadne poriadne skoky, v prvej klopke tak štyri centimetre prachu. Celkom fraška. S Maťom Vítkom sme aj skoro hneď vypadli. Bieda. Ja som mal smolu, šiel som druhý, chalan čo išiel predo mnou spadol, ja som sa mu už nemal ako vyhnúť. Všetci ma obehli a tak to už bolo pasé.

Aj čo sa týka ostatných chalanov, bol to v pohode výjazd. Hehe, sme šli reprezentačným autom, som šoféroval celú cestu asi 2000 kilometrov. Bez klímy!. Prevodovka vypadla, nešla zaradiť jednotka, sme sa rozbiehali na dvojke, trojke. Proste tripík jak sviňa. Sranda atmosféra.
Ani chalani čo boli s nami, neboli zvyknutý jazdiť na takomto type trate. Tým že to bolo krátke tak každý vedel, že aj malá chybička znamená veľa. A bolo to potom dosť aj o psychike. Nikto z chalanov tam nezašiel niečo preborné. Lakťo na tú úroveň tam zajazdil úplne brutálne dobre.

Majstrovstvá sveta… no známa lokalita, neskoro, najhnusnejšie počasie. 4X trať predĺžena oproti tej predchádzajúcej asi o 100 metrov. Bolo to hlavne pre bikrosárov, šlapavá dlhá prvá rovnika mi moc nesedela. S Viťúzom sme boli jediný dvaja na 4X. Ani kvalda nebola z našej strany nič extra, nejako sme si to neužívali. Nebolo to o kombináciách, rytme…

No a zjazd… ako predĺžili 4X tak predĺžili zjazd. Dole to trvalo asi 4,5 minúty, fyzicky ťažšie ako pred rokom. Bolo treba dosť rozmýšlať ako si rozložiť sily na celú trať, ako šlapať… Po fyzičke som nemal nejaký problém, ušlapal som čo sa dalo. Najviac čo som stratil bolo vo vrchnej časti, kde trať bola vlastne vybetónovaný chodník so skalami na podmočenom kopci, lebo iná varianta tam nebola.
V lese je tam iba jeden úsek.
Dosť špecifická trať, dosť rozbitá, cítiť ju na ruky. Bola tam aj zima, fúkal vietor… úplne rozbité, problém bol pustiť riaditká a strhnúť fóliu z brílí. Asi najťažšia trať sveťáka, ale boli to majstrovstvá, tak to asi tak má byť. Dopadol som tam 16ty. Na jednej strane nie úplne najhoršie, ale zase ani nič extra. Myslím ale že viac ako na prvú desinu som tam nemal.

Bikemagazin.sk:>> Slovenský pohár…
Filip Polc:>> Okrem majstrovstiev Slovenska som inde nebol. Trať majstráku bola pre mňa novinka. Ja sa na akýkoľvek závod doma moc teším, lebo nie je veľa príležitostí jazdiť doma. Trať nebola extra ťažká, bola ale krátka a bolo to o chybách, koncentrácii. Bola to dobrá previerka pred Európou. Páčilo sa mi to. Bolo to iné ako sme na Slovensku zvyknutý.
Snažil som sa s našimi chalanmi riešiť veci tak ako sa to robí vonku, preberali sme trať, skúšali sme netradičné stopy, niektoré zákruty úplne naopak, na prvý pohľad nelogicky. Ale zajazdili sme dobre.

Bikemagazin.sk:>> Filip Polc Racing Team…
Filip Polc:>> No najlepší tím ne? No… minulý rok sme to urobili viacmenej otvorené, kto mal záujem a chcel jazdiť tak sme riešili licencie, dresy. Tuším sme mali 22 licencií. Jednak je vidieť že chalani majú záujem jazdiť v mojom tíme ale na druhú stranu zase je to asi tak všetko. Asi štyria naozaj stoja za to. Mi to pripadá že viac času trávia za kompom ako na bajku. Majú chuť jazdiť, jazdiť v tíme, mať sponzorov, veci zadara ale chýba tomu ten základ… sedieť na bajku, robiť výsledky. A bez toho nedosiahnu nič.

Keď cestujem po svete a vidím ako sa tam mladí chalani jazdia, na lacných bajkoch… je vidieť že je to rozdiel. Tu sa viac rieši ktorá vidla je lepšia, brzdy… ale na trati napokon nepredvedú nič. Filozofia tu je úplne obrátená. Mentalita je iná. Bez toho aby niekto niečo zajazdil asi ťažko niečo dosiahne a zoženie sponzorov.

Bikemagazin.sk:>> Rodina…
Filip Polc:>> Ja stále bývam s rodičmi. Je to svojim spôsobom zaujímavé. Tento rok z 365 dní som bol na Slovensku asi 100 dní. Rodina ale stále žije so mnou a pomáhajú i s čím môžu. Rodičia, sestra, švagor… vidia v tom čo robím význam. Je to dôležité na pohodu. Som rád keď som doma.

Bikemagazin.sk:>> Natália…
Filip Polc:>> Natália,… no Natália… je osoba ktorá mi pri mojej lenivosti a zaneprázdnenosti pomáha s vecami ku ktorým som sa nedostával a doťahuje ich do konca. Po rokoch čo sme boli spolu, čo sme cestovali… má prehľad aj o tom čo sa týka bajkovania. Pozná možno aj viac ľudí z medzinárodnej scény ako ja. Tento rok sme sa dohodli na spolupráci a aj vďaka nej sa môžem sústrediť na jazdenie. Samozrejme som jej za to veľmi vďačný.

Bikemagazin.sk:>> Budúcnosť…
Filip Polc:>> Teraz sa teším hlavne na túto sezónu. Chcem úplne vynechať 4X a chcem sa venovať v rámci možností iba zjazdu.
Sústrediť sa na to psychicky aj fyzicky. Čo sa tímu týka pre sezónu 2008, tak je to už uzavreté. Mal som nejaké ponuky aj zo zámoria, ktore boli dosť lákavé. V polovici februára končí registrácia uci timov, tak uvidíte čo a ako.

Bikemagazin.sk:>> Bikemagazin Summer Camp…
Filip Polc:>> Myslím že bolo na čase aby sa tu niečo také zorganizovalo, už len v Čechách bol prvy kemp pár rokov dozadu. No asi aj to, že vývoj a úroveň bikovania sa u nás neustále posúva vpred, nás donieslo na úroveň, keď sa dajú kempy robiť a ľudia si radi zaplatia a niečo viac sa naučia a užijú si spolu jazdenia do sýtosti.
Čo sa týka minulého kempu, videl som foto, počul nejaké tie ohlasy z Jasnej. Určite pozitívne aj negatívne, no to vždy tak bude, hlavne keď počko nie je najlepšie.

Určite je dobré, že si to celé spískal a že si odštartoval niečo čo tu ešte nebolo a ukázal si, ako to môže fungovať a ako to moze priniesť osoh každému jazdcovi na každej úrovni.
Veľmi rád by som sa zúčastnil nasledujúceho ročníka a trošku s chalošmi pojazdil. Dúfam že mi to môj program dovolí a že aspoň tak pomôžem a odovzdám zopár mojich skúseností, ktoré už vlastne 20 rokov na biku zbieram. Tak snáď sa tam spolu uvidíme a polietame.

Bikemagazin.sk:>> Záver…
Filip Polc:>> No asi, tak ako som spomínal… keď jazdím preteky na Slovensku tak mám dobrý pocit že môžem jazdiť doma. Som rád že môžem aj tým začínajúcim ukázať že sa dá jazdiť aj inak, iné stopy… Najviac ma štve asi to čo som tiež už hovoril. Je tu veľa talentov ale málo z nich ide dostatočne dopredu.
Bolo by fajn nejazdiť na sveťáku ako jediný Slovák na poprednych miestach. Problém je, že nerobíme poriadnu prácu s juniormi. Ani na úrovni klubov a ani reprezentácie. Snad aj to čoskoro bude… Aby vonku viac počuli, že je nejaké Slovensko a že tu vieme aj rýchlo jazdiť.

Za rozhovor díky Medvedovi z našeho spřáteleného webu Bikemagazin.sk